Začiatkom júna, v dňoch 5.-7.6.2025 sa konala XXXV. Československá psychoterapeutická konferencia v Bratislave. Konferencia prebiehala prezenčnou formou v hoteli Crowne Plaza v centre Bratislavy a bolo možné sa zúčastniť aj online formou. Hlavnou témou boli „Zrkadlá v nás, reflexia a sebereflexia v psychoterapii“.
Na konferencii vystúpili mnohí zahraniční prednášajúci. Mohli sme si vypočuť přednášku J. Fredericksona či prezidenta Európskej asociácie pre psychoterapiu (EAP) C. Zaharia s príspevkom „Profession psychotherapy“, ktorý hovoril aj o identite psychoterapeuta. V príspevku „Resource oriented systemic genogram through the lens of solution focused psychotraumatology“ predstavila autorka H. Dellucci metódu genogramu prispôsobenú práci s intergeneračnou traumou. Delucci vo svojom príspevku o práci s genogramom zmienila, že do genogramu sa zaznamenávajú i domáce zvieratá s významnou rolou v rodinnom systéme, čo mi pripomenulo dôležitosť anamnestického údaju domáceho zvieraťa, vzťahu s ním a odvíjajúce sa možnosti terapeutickej práce. R. Sannwald opísala prácu Pauliny Kernberg a motív „vlastný obraz v zrkadle“ pri psychoterapii s mladistvými a deťmi. Kernberg pracovala so zrkadlom
Príspevky sa venovali aj špecifickým fenoménom v klinickej psychoterapeutickej praxi. B. Hrdličková ilustrovala príspevok „Nuda v terapii“, kde zaznela myšlienka nuda ako prejav disociácie. M. Bottová priniesla zamyslenie nad tým „Čo prežíva terapeutka, keď terapia končí.“ P. Bartková a K. Milová predstavili prácu reflektujúceho tímu v systemickom prístupe.
Súčasťou koneferencie bola aj desiatka e-posterov zverejnených na stránkách konferencie. D. Fábik sa venoval téme „Erotické sny ako zrkadlo našich túžob“ alebo D. Maderová „Bolesť v zrkadle psychosomatiky a psychoterapie zameranej na telo.“
Psychodynamický blok otvoril M. Chylík s príspevkom „Mirroring – bazálny, vývojový, selfobjektový a terapeutický fenomén“. Chylík zrekapituloval typy prenosu a protiprenosu pri psychoteraeputickej práci s narcizmom a 4 stavy self podľa Heinza Kohuta. V príspevku pripomenul nedostatočne stimulované self
Psychiater B. Čech sa v príspevku „Terapetická práca v ťažkých časoch a ťažkých témach“ venoval procesu terapeuta, ktorý môže zažívať empatický distres. Pripomenul Freudom opísané silné protiprenosové pocity terapeuta, ktoré znemožňujú podporiť klienta a pracovať prospešne s jeho reálnym prežíváním aj s jeho prenosom. Prostredníctvom 3 komponentov seba-súcitu podľa Kristin Neff, sebaláskavosti, zdieľanej ľudskosti a všímavosti, ponúkol piliere súcitu a podpory terapeuta k sebe. Myslím si, že príspevkov zameraných na terapeuta samotného a jeho vlastný proces a jeho starostlivosť o seba nikdy nie je dosť a vždy sú pre mňa príjemným pohladením.
Ako jeden z mála prednášajúcich predniesol F. Mudrík príspevok o skupinovej psychoanalytickej psychoterapii s názvom „Skupina ako sieň zrkadiel“. Na úvod zmienil, že terapeuta v skupine voláme konduktor, čo je pojem vychádzajúci z hudby a označuje dirigenta, ktorý usmerňuje “skupinový orchester”. Ďalej poukázal na dva základné procesy v skupine a to zrkadlenie a výmena a pripomenul prácu autora Schlapoberského o 3R v skupinovej analýze, vzťahovanie, zrkadlenie a reparácia (relating, reflecting, reparation). Vo svojom príspevku opísal rozdelenie typov zrkadlení podľa Zinkina a Pinesa. Mudrík tiež otvoril tému vratkavostizrkadlenia, ktoré môže vyvolať pocity hanby, poníženia či ohrozenia.
D. Březnová v príspevku „Zrkadlá v nás: Nevedomá komunikácia v psychoanalytickej psychoterapii“ búrala mýty o dnešnej psychoanalytickej psychoterapii a zanechala informácie aj zážitok o vzťahovosti a živosti tohto smeru. Uviedla, napríklad, že nevedomie je priestor, kde sa rodí nový význam, terapeut je prítomný, vnímavý a tvorivý aj bez slov, v terapii sa tvoria nové skúsenosti a terapia prebieha medzi dvoma telami a dvoma psychikami. Teoretické poznámky ilustrovala klinickými príkladmi z praxe. Napriek tomu, že príspevok prebiehal ako posledný v piatkovom nabitom programe, bol veľmi osviežujúci a zároveň komplexný. Obsahoval množstvo novších teoretických poznatkov, pohľadov a klinických využití, čím Březnová demonštrovala význačnú cestu psychoanalytickej psychoterapie.
Niekoľko príspevkov predstavovalo pomerne nové vetvy psychoterapeutických smerov. N.D. Korazim a D. Husovská ilustrovali akcelerovanú zážitkovú dynamickú psychoterapiu. L. Zernerová predstavila ACT – terapiu prijatia a odhodlania a H. Vontorčíková Krátku kognitivne – behaviorálnu psychoterapiu. R. Herentinová sa venovala Transference-focused psychotherapy pre liečbu hraničnej poruchy osobnosti. M. Šlepecký a A. Kotianová referovali využitie štruktúrovanej sebareflexie v KBT a zdôraznili aplikáciu deliberate practise, praxe, založenej okrem iného na opakovaní nácviku špecifických zručností psychoterapeuta s cieľom rastu efektivity práce. Vnímam, že prítomnosť týchto príspevkov, ktoré ilustrujú neustály rozvoj psychoterapie, je zároveň odpoveďou na meniace sa potreby spoločnosti a jednotlivcov.
Obsah konferencie by som jedným slovom opísala ako rozmanitý. Príspevky boli akademické aj klinické, formou prezenčnou aj online s prednášajúcimi zo zahraničia, predstavovali nové prístupy v psychoterapii, búrali mýty o najstarších smeroch v psychoterapii, zhrňovali hlavnú tému zrkadlenia alebo špecifiká psychoterapeutickej práce.
Ako nevýhodu som vnímala výrazne obmedzený až chýbajúci priestor pre diskusiu a reflexiu príspevkov. Vo mne to zdôraznilo potrebu si obzvlášť v dnešnej dobe proaktívne tvoriť priestor pre zastavenie sa pred zrkadlom sveta, zrkadlom druhého alebo tým vlastným a chvíľu „len“ byť a vnímať.
Zamýšľala som sa tiež nad množstvom príspevkov, ktoré prebiehali online. Vítam účasť viacerých zahraničních prednášajúcich cestou digitálnych technológií. Na druhej strane toto zjednodušenie prístupu ku konferencii a prednášaniu prinieslo aj istú formu izolácie a nedostupnosti diskutovať v zákulisí. Je aj toto istá forma zrkadlenia psychoterapeutickej práce a vzťahovosti, ktorú dnešná digitálna doba prináša?
